"RTVS so zármutkom prijala správu o úmrtí dramatika a spisovateľa Igora Rusnáka," uviedla
hovorkyňa RTVS Andrea Pivarčiová. Zosnulého spisovateľa, dramaturga a
publicistu si pripomenie vo štvrtok (14.1.) predpoludním na Dvojke v
televíznych filmoch Ivko a jeho mať (10.00 h) a Lúčka, na ktorej spáva
vietor (10.55 h).
Profil spisovateľa a dramaturga Igora Rusnáka
Igor Rusnák sa narodil 3. februára 1936 v Trnave. Po maturite na
gymnáziu v roku 1955 študoval v rokoch 1955 – 1960 divadelnú dramaturgiu
na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU). Bol dramaturgom
Československého rozhlasu v Bratislave (1958 – 1960). Pôsobil ako
dramaturg v Divadle Jonáša Záborského v Prešove (1962 – 1963) a v
Krajskom oblastnom divadle v Trnave (1964 – 1965).
Neskôr bol dramaturgom vo filme a v televízii – v rokoch 1966 – 1968 v
Československom štátnom filme, v rokoch 1968 – 1975 potom v detskom
vysielaní Československej televízie.
Bol tiež vedúcim divadelného súboru Poetickej scény (1975 – 1977) a
redaktorom časopisu Film a divadlo v Bratislave (1977 - 1980). Od roku
1980 opäť ako dramaturg striedavo pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v
Prešove, v Slovenskej televízii v Bratislave a v Spišskom divadle v
Spišskej Novej Vsi.
Ako autor sa zameriaval predovšetkým na dramatickú tvorbu. Jeho
prvotinou bola dráma Krok do tmy, ktorá bola zároveň jeho absolventským
dielom. Najúspešnejšia bola hra Líšky, dobrú noc, ktorú naštudovalo aj
Slovenské národné divadlo.
"V sezóne 1962/63 to bola z pohľadu celého Československa tretia
najhranejšia hra, pričom na prvých dvoch miestach bola detektívka a
francúzsky bulvár. To sa, samozrejme, už nikdy nezopakovalo. Táto jedna
sa narodila pod šťastnou hviezdou a bola preložená do piatich rečí," uviedol Rusnák v poslednom rozhovore, ktorý odvysielal Slovenský rozhlas v roku 2014.
K jeho ďalším dielam patrí sci-fi komédia Prírodní ľudia (1964),
tragikomédia Smrť si prišla po rytiera (1966) či hra Jeho Excelencia
(1992).
Rusnák je tiež autorom piatich filmových a približne 20 televíznych
scenárov – ide napríklad o televízny film Rodáci (1969) či televízne
adaptácie literárnych a dramatických diel Nevesta hôľ (podľa Františka
Švantnera, 1971), Ivko a jeho mať (Ján Bodenek, 1971), Dvaja (podľa hry
Júliusa Barča-Ivana, 1972) či známy a obľúbený detský film Otec ma
zderie tak či tak, ktorý v roku 1980 nakrútil Oto Krivánek podľa prózy
Vincenta Šikulu.
Ďalšími filmovými dielami sú Návrat Jána Petru (1984) či Kohút
nezaspieva (1986) podľa hry Ivana Bukovčana. Najväčším televíznym
projektom Rusnáka bol seriál Jedenáste prikázanie (1977).
"Najbližšie mi bolo divadlo. Je to určitý fixný okruh ľudí, takzvaná
ručná výroba, v porovnaní s fabrickými výrobami, ako je film či
televízna inscenácia. Vznikajú tam trvalejšie vzťahy a človek môže potom
cieľavedomejšie pracovať. Na strane druhej, keď robíte s tímom ľudí
hlavne v menších divadlách, zistíte, že po dvoch - troch rokoch ste na
limite. Jeden poľský kritik mal dobrý bonmot, že divadlo by malo žiť ako
pes – sedem rokov. Potom ho treba rozpustiť a začať celkom odznova," spomínal Rusnák pred rozhlasovým mikrofónom.